Historica Olomucensia vol. 62 (2022), 11-26 | DOI: 10.5507/ho.2022.001

Konverzia uhorskej šľachty v druhej tretine 16. storočia (príklad Imricha Bubeka z Plešivca)

Monika Tihányiová
Katedra histórie, Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava, Slovenská republika

Príspevok sa zameriava na prienik reformácie do Uhorského kráľovstva približne od začiatku dvadsiatych rokov 16. storočia. Približuje najstaršie doklady o prvých humanistických vzdelancoch, kazateľoch a učiteľoch, pôsobiacich v Uhorsku, ktorí boli naklonení učeniu Erazma Rotterdamského, Filipa Melanchtona a Martina Luthera. Osobitne si všíma život prvého domáceho uhorského reformátora Mateja Dévaia, a to aj pred obdobím, kedy prijal reformovanú vieru. Sleduje jeho osudy v Budíne, v Košiciach, vo Viedni a naznačuje aj jeho pôsobenie na dvoroch viacerých významných uhorských šľachticov. Podrobnejší opis jeho činnosti prináša v súvislosti s jeho vôbec prvým svetským patrónom a podporovateľom ešte z prvej polovice tridsiatych rokov 16. storočia, Imrichom Bubekom z Plešivca, a to bezprostredne po tom, ako sa Dévai vrátil z univerzitného štúdia vo Wittenbergu (1531). Toto spojenectvo je o to zaujímavejšie, že Imrich zastával v čase podpory Dévaia hodnosť prepošta kolegiátnej kapituly pri Kostole sv. Mikuláša v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár v Maďarsku). Pod vplyvom Dévaia sa oženil, avšak vďaka svojmu pôvodu z vplyvného uhorského rodu, ho nepostihol za tento skutok žiaden vážnejší trest. Ostala mu naďalej aj jeho cirkevná hodnosť. Autorka sleduje Imrichove osudy aj po tom, čo prestal byť v kontakte s Dévaiom. Na základe niekoľkých nepriamych zmienok doložila jeho pretrvávajúce sympatizovanie s učením Martina Luthera.58

Klíčová slova: Bubekovci z Plešivca, Matej Dévai, Imrich Bubek, reformácia, Martin Luther

The Conversion of the Hungarian Nobility in the Second Third of the Sixteenth Century (the Example of Imrich Bubek of Plešivec)

This contribution is focused on the spreading of the Reformation to the Hungarian kingdom approximately from the beginning of the 1520s. It introduces the oldest sources concerning the first Humanist scholars, preachers and teachers, working in Hungary, who were sympathetic to the teachings of Erasmus of Rotterdam, Philip Melanchthon and Martin Luther. Special attention is paid to the life of the first domestic Hungarian reformer Matthias Dévay, and this prior to his acceptance of the Reformed faith. It follows his fate in Budín, in Košice, in Vienna and also discusses his activity in the courts of a number of renowned Hungarian nobles. It provides a more detailed description of his work in connection with his first patron and supporter from the first half of the 1530s, Imrich Bubek of Plešivec, and this immediately after Dévay returned from university studies in Wittenberg (1531). This link is of even greater interest due to the fact that Imrich held, at the time of the support from Dévay, the rank of provost of the collegiate chapter at the Church of St. Nicholas in Stoličný Belehrad (Székesfehérvár in Hungary). Under the influence of Dévay, he married but thanks to his origins in an influential Hungarian family, escaped any serious punishment. He continued to hold his ecclesiastical rank. The author follows Imrich's fate up to the time when he lost contact with Dévay. On the basis of several indirect references, his ongoing sympathies with the teachings of Martin Luther are attested to.

Keywords: Bubeks of Plešivec, Matthias Dévay, the Reformation, Martin Luther

Zveřejněno: 11. červen 2022  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Tihányiová, M. (2022). Konverzia uhorskej šľachty v druhej tretine 16. storočia (príklad Imricha Bubeka z Plešivca). Historica Olomucensia62(vol. 62), 11-26. doi: 10.5507/ho.2022.001
Stáhnout citaci

Reference

  1. Mrva, Ivan - Segeš, Vladimír: Dejiny Uhorska a Slováci. Bratislava 2012.
  2. Kónya, Peter - Csepregi, Zoltán (edd.): Tri lutherské vyznania viery z Uhorska. Három lutheri hitvallás Magyarországon. Drei lutherische Glaubensbekenntnisse aus Ungarn. Prešov 2013.
  3. Csepregi, Zoltán: Udvari papok Mária királyné környezetében. In: Matuz, Edit (összeáll.): Habsburg Mária, Mohács özvegye: a királyné és udvara, 1521-1531. Budapest 2005, s. 48.
  4. Kónyová, Annamária: Poľsko-uhorské kontakty protestantov v 16.-17. storočí. In: Res Gestae. Czasopismo Historyczne, 4, 2017, s. 85.
  5. Lukačka, Ján - Štefánik, Martin a kol.: Lexikon stredovekých miest na Slovensku. Bratislava 2010.
  6. Revész, Imre: Magyar tanulók Wittenbergben Melanchthon haláláig. In: Magyar Történelmi Tár, VI, 1859, s. 208.
  7. Csepregi, Zoltán: A reformáció kezdetei Magyarországon. In: Ige-Idők. A reformáció 500 éve. Budapest 2019, s. 68.
  8. Kónya, Peter a kol.: Dejiny Uhorska (1000-1918). Prešov 2013.
  9. Kónyová, Annamária - Kónya, Peter a kol.: Konfesionálny vývin Uhorska v ranom novoveku, Prešov 2017.
  10. Egyháztörténeti emlékek a magyarországi hitújítás korából I.-IV. Bunyitay, Vince - Rapaics, Rajmond - Karácsonyi, János - Kollányi, Ferencz (edd.): Budapest 1902-1909.
  11. Haraszti, Szabó Péter - Kelényi, Borbála - Szögi, László: Magyarországi diákok a prágai és krakkói egyetemeken 1348-1525. Budapest 2017.
  12. Regestrum Bursae Cracoviensis Hungarorum. Budae 1821.
  13. Ágoston, István: Dévai Mátyás életműve és korszakos vonatkozásai. In: Theologiai Szemle, s. 27.
  14. Fráknoi, Vilmos: Adalékok Dévai Bíró Mátyás élettörténetéhez. In: Történelmi Tár. Budapest 1880, s. 1.
  15. Botlik, Richard: The Court of King John I (1526-1540). In: http://szapolyai.hupont.hu/26/the-court-of-king-john-i [cit. 20. 10. 2021].
  16. Bada, Michal: Slovenské dejiny II. Bratislava 2017.
  17. Tihányiová, Monika: Bubekovci z Plešivca. Úspechy a pády jedného rodu v politike a umení. Rožňava 2017.
  18. Békefi, Remig: A népoktatás története Magyarországon 1540-ig. Budapest 1906.
  19. Szilágyi, Emőke Rita (ed.): Nicolaus Olahus. Epistulae I. 1523-1533. Budapest 2018.
  20. Gyöngyösi, Gregorius: Vitae fratrum eremitarum ordinis Sancti Pauli primi eremitae. Edit: Franciscus L. Hervay. Budapest 1988.
  21. Végh, András: Buda város középkori helyrajza I. Budapest 1983.
  22. Payr, Sándor: A Dunántúli Evangélikus Egyházkerület története. I. kötet. Sopron 1924.
  23. Csepregi, Zoltán: Bebek Imre prépost budai menyegzője (1533). A szabadság evangéliumától a házas Papok rendjének regulájáig. In: Acta Historiae Litterarum Hungaricarum. Acta universitatis Szegediensis, 2011, s. 4.
  24. Bessenyei, József (ed.): Lettere di principi. Litterae principum ad papam (1518-1578). Fejedelmi levelek a pápának (1518-1578). Roma - Budapest 2002, č. XXXIV/1, s. 202.
  25. Hervay, Ferenc: A magyarországi kolostorok pusztulása a 16. század közepén és a reformáció. In: Fabiny, Tibor (szerk.): Tanulmányok a lutheri reformáció történetéből. Budapest 1984, s. 187-188.
  26. Veress, Endre: Izabella királyné 1519-1559. Budapest 1901.
  27. Óváry, Lipót: A Magyar Tudományos Akadémia történelmi bizottságának oklevélmásolatai 2. füz., A mohácsi vész utáni korszakból származó s a XVI. század végéig terjedő oklevelek kivonatai. Budapest 1894.
  28. Szörényi, Gábor András: A csorbakői vár története 1648-ig. In: A Herman Ottó Múzeum Évkönyve, 42, 2003, s. 197, 227.
  29. Leszih, Andor: A szuhogyi csorbakői vár XVI. századbeli pénzhamisító műhelye. In: Numizmatikai Közlöny, 40 évfolyam, 1941, s. 49-54.
  30. Kovács, Eleonóra: Evangélikusok Székesfehérváron. In: Honismeret, 41 évfolyam., 2013, č. 3, s. 24.
  31. Viskolcz, Noémi: A mecenatúra színterei a főúri udvarban. Nádasdy Ferenc könyvtára. Szeged - Budapest 2013.

Tento článek je publikován v režimu tzv. otevřeného přístupu k vědeckým informacím (Open Access), který je distribuován pod licencí Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License (CC BY-SA 4.0), která umožňuje distribuci, reprodukci a změny, pokud je původní dílo řádně ocitováno. Není povolena distribuce, reprodukce nebo změna, která není v souladu s podmínkami této licence.