Historica Olomucensia vol. 51 (2016), 29-55 | DOI: 10.5507/ho.2016.030
Božie súdy, resp. ordálie, patria medzi výrazne špecifické praktiky stredovekej spoločnosti, ktorých výnimočnosť vždy predstavovala interpretačný problém. So zohľadnením náboženského, sociálneho a právne-historického pozadia sa sformovalo veľa odlišných prístupov k otázke, čo viedlo ľudí, aby sa v snahe dokázať svoju pravdu vystavili veľkej fyzickej bolesti. Spoločnou črtou týchto interpretácií bol však súhlas s prítomnosťou viery na imanentnú spravodlivosť, ktorej pôvodcom v stredovekej Európe bol jedine Boh. On stál v centre celého diania a zúčastnené strany, prisluhujúci a predstavitelia svetskej spravodlivosti očakávali jeho nespochybniteľný rozsudok. Preto sa príspevok vo svojom obsahu zaoberá videním Boha v ordále ako aktívneho sudcu a prezentuje výsledok skúšky ako odraz jeho dvoch hlavných vlastností - spravodlivosti a milosrdenstva. Tento zámer sa momentálne prezentuje na príklade prameňov stredovekého Uhorska a pokúša sa priblížiť myšlienkové ponímanie božích súdov aj v týchto odľahlejších častiach stredovekej kresťanskej Európy. Hlavnou postavou v článku je Boh. Jeho vnímanie je popisované tak, ako o tom informujú pramene. Najčastejšie teda ako vševediaceho sudcu, ktorý napravuje chybný ľudský súd, a ktorého rozsudku sa sporné strany plne odovzdávali. Jeho zásah však nesmel byť ničím narušený, žiadnou mágiou, ochrannými bylinami, liečením popálenín, či dokonca predchádzajúcimi skúsenosťami bojovníkov v súboji. Druhá časť príspevku sa zamýšľa nad možnými vysvetleniami výsledkov ordálií, ktoré šli proti najzreteľnejším príkazom všeobecného zmýšľania. Z obsahu prameňov je zrejmé, že rovnako, ako bolo vzhliadané k neomylnej Božej spravodlivosti, tak sa zo zreteľa nevytrácala ani myšlienka na jeho milosrdenstvo. To bolo vzývané ešte pred začiatkom božieho súdu a taktiež aj výsledok bol vysvetľovaný ako dôsledok jeho prejavu. Stále viac prevládajúcou odpoveďou na diskutabilný výsledok ordálu bolo presvedčenie o vôli Boha dať previnilcovi druhú šancu, a opačne, nevinný z konkrétneho prečinu bol odsúdený z úplne iného dôvodu. Boží súd preto nemusel byť nutne vnímaný ako rozhodnutie v konkrétnej veci, ale aj ako súd nad celým bytím zainteresovaných. Zámerom tohto krátkeho príspevku je skôr diskutovať na túto tému a prezentovať ju ako možný pohľad na problematiku stredovekých ordálií. Z tohto dôvodu ďalšia diskusia ohľadne interpretácie božích súdov nemôže pokračovať bez zohľadnenia náboženského života stredovekej spoločnosti.
God's judgments, respectively ordeals, belong to noticeably specific practices of medieval society, of which rarity has always meant an interpretation problem. Taking into account religious, social and legal-historical background, a lot of different attitudes discussing the motifs of people who enormously physically suffered in the effort to prove their innocence has been formed. However, a common feature of all these interpretations was an agreement with the presence of the faith that meant the immanent justice, of which originator was only God himself in medieval Europe. He was in the centre of all happenings and interested parties, onlookers and representatives of secular authority expected his undeniable judgement. Having considered previous arguments, the paper focuses on the perception of God in an ordeal as the active judgement and presents a result of a trial as the reflection of his two main qualities - justice and mercy. Currently, this intention is represented through medieval Hungarian sources and attempts to outline understanding of God's judgments also in these remote parts of medieval Christian Europe. The main protagonist of this article is God himself. His perception is described in a way which may be found in the sources. The most frequent image is god as the omniscient judge, who rectifies a wrong human's judgement and whose judgement is fully respected by contradictory parties. Nevertheless, his intervention could been disrupted by nothing - no magic, protective herbs, curing burns and even previous experience of fighters in combats. Another part of the study deals with possible explanations of ordeals' outcomes which were in a sharp contrast with general rational thinking. From the analysis of sources it is evident that similarly as a belief in the infallibility of God's judgment was present, also a belief in his mercy was apparent there. His mercy was invoked before a trial started and also its result was explained such as a consequence of that. More and more prevailing response to a disputable outcome of an ordeal was a conviction about God's will to give a wrongdoer the second chance. And on the contrary, the innocent was finally condemned because of a different reason. The God's judgment did not have been perceived such as a decision about a concrete case but rather more such as a verdict on the whole existence of the interested persons. The aim of this short study is rather to discuss this topic and to present it as a possible point of view on the issue of medieval ordeals. For that reason, the future debate over the interpretation possibilities of God's judgments could not continue without consideration of the religious life of medieval society.
Published: December 11, 2016 Show citation
Go to original source...Go to original source...Go to original source...Go to original source...Go to original source...Go to original source...This is an open access article distributed under the terms of the Creative Commons Attribution-ShareAlike 4.0 International License (CC BY-SA 4.0), which permits use, distribution, and reproduction in any medium, provided the original publication is properly cited. No use, distribution or reproduction is permitted which does not comply with these terms.
